Údolie rieky Bodvy s priľahlými dolinami, a teda aj dolinou Turnianskeho potoka, bolo už od doby kamennej človeku známe a obývané. Na území Hrhova však doteraz nebol vykonaný systematický archeologický prieskum, toto obývanie potvrdzujúci.Prvými obyvateľmi tunajšej krajiny boli pravdepodobne ľudia aurignackej kultúry, z obdobia pred 35-40 tisíc rokmi, po ktorých sa zachovali pamiatky hlavne v Jasovskej jaskyni.
Jedinou písomnou zmienkou Árpádovskej doby o našom kraji je okolo roku 1210 napísaná Anonymova Gesta Hungaroruma. Pre dejiny Hrhova je dôležitá listina kráľa Imreho, napísaná niekedy medzi rokmi 1196 až 1198. Nezachovala sa síce, ale bula pápeža Innocenta III. z 16. júla 1198 potvrdzuje v nej uvedené adorácie. Kráľ vtedy daroval princeznej Alici Turňu a štyri ďaľšie obce.V marci roku 1241 vtrhli do Uhorska Tatári a zakrátko v bitke pri Muhi na rieke Slanej porazili kráľovské vojsko. Kráľovi Bélovi IV. s hŕstkou verných bojovníkov sa podarilo preraziť z obkľúčenia. Neskôr kráľ odkúpil právo arcibiskupa na cirkevný desiatok z turnianskeho panstva a dal ho k dispozícii hrhovskému dvorcu.
Palatín Pavol Esterházy sa od mladosti zaujímal o Sádvár. Keď sa dedičia hradu nevedeli dohodnúť, palatín v roku 1674 kúpil časť majetku, až Esterházyovci postupne získali celé panstvo. V roku 1702 už celé sádvárske panstvo patrí kniežaťu Pavlovi Esterházymu. O pár rokov neskôr sa pod hradom objavili Thökölyho kurucké vojská. Na začiatku povstania hrad ešte stál, dosvedčuje to inventár z roku 1685. V roku 1686 padlo vo Viedni rozhodnutie o zbúraní Sádváru.
Začiatok 19. storočia sa v Hrhove niesol v znamení ukončenia stáročia trvajúceho sporu medzi obcami Turnianskej doliny a údolia Bodvy o chotáre na Dolnom vrchu.V roku 1831 prebehla celou krajinou epidémia cholery, ktorá doslova decimovala obyvateľstvo.V polovici 19. storočia žije v Hrhove podľa údajov Eleka Fényesa 408 rím. katolíkov, 914 reformovaných a 20 židov, teda 1342 osôb. Reformovaní aj katolíci majú vlastné farnosti.
